Pracujem s deťmi

Čo by ste mali vedieť

Život detí je od ich narodenia formovaný rozhodnutiami nielen rodičov, ale aj iných dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do častého kontaktu pri výkone svojej profesie – lekárov, vychovávateľov, učiteľov, psychológov.
Nie je dôležité, aby sme boli expertmi v oblasti násilia na deťoch. Je však nevyhnutné, aby sme ako profesionáli pracujúci s deťmi mali aspoň základný prehľad o problematike a mohli tak byť nápomocní nielen pri prevencii, ale aj včasnej identifikácii prípadného násilia páchaného na dieťati. Rovnako je dôležité, aby sme sa ho my sami nevedome nedopúšťali. Je potrebné si uvedomiť, že každý z nás voľbou svojho povolania prijal aj istý podiel zodpovednosti za ochranu detí pred násilím.

“Na svete existuje veľa hrozných vecí, ale najhoršou je, keď sa dieťa bojí svojho otca, matky alebo učiteľa.” (Janusz Korczak)

    • Image

      Syndróm CAN
      Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) je súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb – biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty, a tým k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Syndróm CAN zahŕňa najzávažnejšie formy násilia, ktorými sú psychické a fyzické týranie, sexuálne zneužívania a zanedbávanie. Viac o syndróme CAN sa môžete dozvedieť v Príručke o syndróme CAN.

    • Image

      Inštitucionálne násilie
      Dieťaťu môžeme ublížiť aj my, teda osoby, ktoré ho majú ochrániť a pomôcť mu. V takomto prípade hovoríme o inštitucionálnom násilí. Inštitucionálne násilie spočíva v nesprávnom konaní, resp. nekonaní dotknutých subjektov. Môže mať podobu nedodržiavania súvisiacich právnych noriem, nedodržiavanie postupov, ignorovanie podnetov na prítomnosť násilia a nerešpektovania záujmov dieťaťa. Medzi najzávažnejšie formy patrí sekundárna viktimizácia.
      Sekundárna viktimizácia je druhotné zraňovanie obete pracovníkmi, ktorí  s dieťaťom pracujú (napr. vyšetrovateľ, sociálny pracovník, učiteľ…), spočívajúce predovšetkým v necitlivom prístupe k dieťaťu (napr. neodôvodnené vyvolávanie spomienok na útoky násilníka).

    • Image

      Šikanovanie
      Šikana/šikanovanie je prejav tzv. proaktívnej agresie (vyznačuje sa úmyslom, sledovaním určitého cieľa), ide o opakované a úmyselné ubližovanie dieťaťu zo strany iných detí nadávaním, výsmechom, zastrašovaním, fyzickými útokmi a pod. v priestoroch školy aj mimo školy. Tri základné charakteristiky šikany: úmysel, opakované konanie (trvanie v čase), nerovnováha moci (napr. fyzická sila, prístup k určitým informáciám, sociálny status, obľúbenosť u iných detí, v prípade kyberšikany aj technologické zručnosti,…).

      Dieťa môže byť šikanované súčasne v bezprostrednom kontakte (klasické šikanovanie) a prostredníctvom informačných technológií (kyberšikana). Navyše, dieťa môže plniť viaceré roly, ktoré závisia od konkrétnej situácie (môže byť páchateľom aj obeťou, divákom aj páchateľom a pod.). Pri intervencii a komunikácii s deťmi, riešení incidentu a prevencii ďalšej šikany je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.

    • Image

      Kyberšikana
      Kyberšikana je forma šikanovania využívajúca nové technológie spočívajúca predovšetkým v emocionálnom a psychologickom násilí. S klasickou šikanou zdieľa vyššie uvedené tri charakteristiky, odlišuje sa však od nej ďalšími špecifikami: anonymita útokov (v mnohých prípadoch agresor vystupuje anonymne), posilnenie straty empatie (vďaka anonymite a odstupu, ktoré informačné technológie umožňujú, agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete), publikum (útoky sú prístupne veľkému až neobmedzenému okruhu divákov), čas a priestor (útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase, zverejnené informácie a fotky môže byť náročné odstrániť).

    • Image

      Rovnako ako iní dospelí, aj redaktori a novinári by mali pri výkone svojej profesie pristupovať k deťom – dievčatám a chlapcom, a špeciálne k detským obetiam násilia, v duchu prístupu založeného na právach (angl. rights-based approach).

      Záležitosti týkajúce sa detí a práv dieťaťa sa do pozornosti médií dostávajú sporadicky – v určité obdobie roka (napr. začiatok školského roka) alebo v prípade negatívnych udalostí a situácií (napr. prípad násilia na dieťati). Pri  zobrazovaní tém týkajúcich sa detí média často nereflektujú práva dieťaťa, dopúšťajú sa stereotypizácie a stigmatizácie (napr. dieťa je zobrazované len v role obete, nie ako nositeľ práv; deti sú vnímané ako jedna kategória osôb, nevnímajú sa odlišnosti napr. medzi  chlapcami a dievčatami; alebo naopak, pracuje so zaužívanými predstavami – deti z marginalizovaných komunít, “dievčenské” a “chlapčenské” aktivity a pod.). Profesionáli pracujúci v médiách tiež často zabúdajú na to, že možnými prijímateľmi ich výstupov sú aj deti.

      Čo znamená prístup založený na právach dieťaťa v kontexte novinárskej/redaktorskej profesie?

    • Image

      Oboznámenie sa s Dohovorom o právach dieťaťa a zohľadnenie jeho článkov pri interakcii s detskými respondentmi, príprave podkladov a spracovaní vlastného výstupu

      Napriek tomu, že médiá majú silnú pozíciu vo formovaní verejnej mienky, nie vždy svoju úlohu plnia v súlade s právami dieťaťa. Redaktori a novinári, deklarujúc dobrý úmysel upozorniť na problém a potrebu riešenia, sami nevedome porušujú práva dieťaťa.

      Význam médií nielen v prístupe k informáciám, ale aj v ochrane detí pred škodlivými informáciami a materiálmi reflektuje článok 17 Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalšími kľúčovými článkami sú pre redaktorov aj článok 3 – záujem dieťaťa a článok 16 – ochrana detí pred svojvoľnými zásahmi do ich súkromia. Prístup založený na právach dieťaťa je zjednodušene povedané o mäkkých zručnostiach a myšlienkovom rámci vychádzajúcich z princípov a hodnôt Dohovoru o právach dieťaťa.

    • Image

      Dieťa ako aktívny participant, nie pasívny objekt

      Deti by mali mať zastúpenie v médiách, ich názory, pocity a prežívanie by mali byť súčasťou reality, ktorú novinári a redaktori popisujú. Pre realizáciu rozhovoru alebo vytvorenie (audio)vizuálneho záznamu je však dôležité získať súhlas dieťaťa a jeho zákonného zástupcu. Súhlasu by malo predchádzať vysvetlenie obsahu, zámeru a použitia materiálu.

      V prípadoch, kedy sú deti obeťami násilia je však potrebné citlivo zvážiť riziko sekundárnej traumatizácie dieťaťa (najmä ak dieťa s rozhovorom nesúhlasí, novinár/redaktor nedisponuje informáciami o problematike a/alebo zručnosťami vedenia rozhovoru s dieťaťom). Ak existuje riziko, že dieťa bude rozhovorom opätovne zraňované, nie je v jeho záujme takýto rozhovor uskutočniť. Ak sa počas rozhovoru ukáže, že dieťaťu kladené otázky ubližujú, je v záujme dieťaťa rozhovor ukončiť alebo prerušiť.

      Základné princípy vedenia rozhovoru s dieťaťom:

      • vyberte také miesto na rozhovor, kde sa dieťa bude cítiť bezpečne
      • je vhodné, aby počas rozhovoru bola prítomná aj dieťaťu blízka dospelá osoba, ktorej dieťa dôveruje
      • klaďte otvorené otázky, nechajte dieťa prevziať kontrolu nad tým, ako odpovedá
      • rešpektujte dieťa počas celého rozhovoru

    • Image

      Spracovanie a interpretácia

      Aj v prípade súhlasu dieťaťa a jeho zákonného zástupcu zvážte, ktoré z informácií nakoniec použijete, aby ste dieťa nijakým spôsobom neohrozili. Taktiež je dôležité vyhnúť sa dezinterpretácii poskytnutých informácií (napr. z pozície dospelého, či pod vplyvom zaužívaných predstáv o problematike).

      Výber vizuálneho materiálu si tiež vyžaduje citlivý prístup. Pri tvorbe vlastného alebo výbere ilustračného materiálu k téme násilia páchaného na deťoch je nevhodné použiť šokujúce, emocionálne vydierajúce fotografie/obrázky explicitne zobrazujúce násilie páchané na dieťati.

      V prípadoch. kedy bolo na dieťati páchané násilie, je mimoriadne dôležité zachovať anonymitu dieťaťa, t.j. poskytnúť verejnosti taký typ a rozsah údajov (vrátane vizuálneho materiálu, napr. je dôležité vyhnúť sa širokým záberom ulice), ktoré neumožňujú identifikovať konkrétne dieťa. Vystavenie dieťaťa verejnému záujmu, často bez jeho súhlasu, môže dieťa traumatizovať a stigmatizovať na dlhé obdobie. V mnohých prípadoch vyšetrovanie nemusí byť ukončené a predčasné závery napr. o rodinných príslušníkoch môžu dieťa traumatizovať (najmä ak sa samo vyrovnáva so skutočnosťou, že mu ubližovala blízka osoba).

      Po spracovaní je vhodné, s ohľadom na vek dieťaťa, dieťa s výstupom oboznámiť ešte pred publikovaním/odvysielaním.

    • Image

      Je na rodičoch a učiteľoch vzdelávať deti k mediálnej gramotnosti a kritickému mysleniu. Médiá a jednotlivci v nich pracujúci však rozhodujú o tom, aká kultúra komunikácie, prezentácie a vizualizácie reality sa formuje a reprodukuje, vrátane toho, či v nej zaznieva aj hlas detí.

      Problematike zobrazovania detí v médiách a médiami v duchu práv dieťaťa sa venuje v zahraničí pozornosť už niekoľko rokov. Viac informácií a materiálov (v anglickom jazyku) nájdete tu.

  • Ochrana detí pred násilím si vyžaduje strategický prístup. Ten spočíva v pravidelnej a intenzívnej komunikácii všetkých zainteresovaných pracovníkov.
    Kľúčovou zmenou súvisiacou s profesionálmi pracujúcimi s deťmi, ktorú prinieslo plnenie Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím, je vytvorenie modelu koordinačných stretnutí k problematike násilia na deťoch, o ktorom sa podrobnejšie dočítate v koordinačnej príručke Koordinácia ochrany detí pred násilím.
    Základným princípom koordinačných stretnutí k problematike násilia na deťoch je vytvorenie priestoru pre osobné stretnutie a komunikáciu. Tak ako dieťa, ktoré je obeťou násilia, potrebuje mať pocit, že nie je osamotené a reálne sa má na koho obrátiť, tak aj profesionáli pracujúci s deťmi potrebujú mať vytvorenú komunikačnú sieť pre spoluprácu s profesionálmi z iných oblastí. Vzájomná informovanosť a efektívna spolupráca participujúcich subjektov a ich pracovníkov na miestnej úrovni sú základným predpokladom efektívnejšej prevencie a včasnej identifikácie.

  • Udalosť Informácie Dokument
    Novelizované a doplnené ustanovenia účinné od 1. januára 2016 Orgán sociálnoprávnej ochrany môže na základe rozhodnutia súdu vstúpiť do obydlia za účelom preverenia podozrenia na ohrozenie života, zdravia a podozrenia z neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom v prípadoch, kedy nemožno z dostupných zdrojov a vzhľadom k nespolupráci zákonného zástupcu preveriť stav dieťaťa.

    Lehota zákazu vstupu násilníka do spoločného obydlia sa predĺžila na 10 dní od jeho vykázania príslušníkom Policajného zboru.

    Opakované spáchanie priestupku proti blízkej a zverenej osobe je trestným činom.

     

    Ďalšie zmeny týkajúce sa problematiky násilia na deťoch:

    Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele: § 3, § 15, § 21, § 32, § 35, § 44a, § 93b, § 93c, § 93d, § 93e, § 93f, § 93g, § 94, § 96a

    Zákon o rodine: článok 3, článok 5, § 25, § 35, § 36, § 37, § 43, § 45, § 50, § 51, § 54, § 81

    Občiansky súdny poriadok: 179b, § 180, § 180a, § 180b, § 201

    Zákon o prokuratúre: § 17, § 18, § 31, § 32, § 33, § 34, § 35, § 36, § 36a, § 36b

    Trestný zákon: § 208

    Trestný poriadok: § 46, § 48a, § 49, § 78, § 82, § 85, § 125, § 135, § 136, § 137

    Zákon o Policajnom zbore: § 27a

    Zákon o priestupkoch: § 49

    Novela zákona o rodine Národná rada SR schválila Zákon č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

    Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza viacero nových ustanovení. Z hľadiska práv dieťaťa je najvýznamnejšie zavedenie zásady posudzovania záujmu dieťaťa ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Rovnaká zásada vzťahujúca sa na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola prijatá aj do zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Významné legislatívne úpravy v rámci oboch zákonov sa prejavili aj v ustanoveniach týkajúcich sa výchovných opatrení. Z hľadiska ochrany detí pred násilím majú mimoriadny význam predovšetkým novelizované ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele týkajúce sa oprávnení zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately osobne preverovať informácie o ohrození života a zdravia dieťaťa.

    Zákon č. 175/2015 Z. z.
    Zákon o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím

    Národná rada SR schválila Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zákon upravuje postavenie a úlohy komisára pre deti a komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím. Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu Dohovorom o právach dieťaťa. Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov. Voči týmto osobám má komisár viacero oprávnení. Komisára volí Národná rada Slovenskej republiky.

    Zákon č. 176/2015 Z. z.
  • Predpis Dokument
    Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o SPODaSK) Zákon č. 305/2005 Z. z.
     Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 176/2015 Z. z.
    Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o rodine) Zákon č. 36/2005 Z. z.
    Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (Trestný zákon) Zákon č. 300/2005 Z. z.
    Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok (Trestný poriadok) Zákon č. 301/2005 Z. z.
    Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (zákon o priestupkoch) Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
    Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (zákon o Policajnom zbore)  Zákon č. 171/1993 Z. z.
    Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre (zákon o prokuratúre)  Zákon č. 153/2001 Z. z.
    Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (Občiansky súdny poriadok) Zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
    Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (školský zákon)  Zákon č. 245/2008 Z. z.
    Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov (zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve)  Zákon č. 596/2003 Z. z.
    Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch)  Zákon č. 317/2009 Z. z.
    Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti)  Zákon č. 578/2004 Z. z.
    Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o zdravotnej starostlivosti)  Zákon č. 576/2004 Z. z.
    Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami) Zákon č. 78/2015 Z. z.
    Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon o prídavku na dieťa) Zákon č. 600/2003 Z. z.
    Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv (zákon o verejnom ochrancovi práv)  Zákon č. 564/2001 Z. z.

Najbližšie koordinačné stretnutia

Úrad / miesto Meno / kontakt dátum stretnutia Obsah stretnutia
ÚPSVaR Banská Bystrica
ÚPSVaR BB, Skuteckého 39

Ing. Eleonóra Čierna

Eleonora.Cierna@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Banská Štiavnica
ÚPSVaR BS, A. T. Sytnianskeho 1180

Mgr. Melita Bosáková

Melita.Bosakova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bardejov
ÚPSVaR BJ, Dolný rad 17

JUDr. Anna Hanobíková

Anna.Hanobikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bratislava (okres BA I)
ÚPSVaR BA, Vazovova 7/A

PhDr. Helena Vrábliková
Helena.Vrablikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bratislava (okres BA II)
ÚPSVaR BA, Vazovova 7/A

PhDr. Helena Vrábliková

Helena.Vrablikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bratislava (okres BA III)
ÚPSVaR BA, Vazovova 7/A

PhDr. Helena Vrábliková

Helena.Vrablikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bratislava (okres BA IV)
ÚPSVaR BA, Vazovova 7/A

PhDr. Helena Vrábliková

Helena.Vrablikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Bratislava (okres BA V)
ÚPSVaR BA, Vazovova 7/A

PhDr. Helena Vrábliková

Helena.Vrablikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Brezno
ÚPSVaR BR, Rázusova 40

PhDr. Dáša Paučíková

Dasa.Paucikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Čadca
ÚPSVaR CA, Matičné námestie 1617

Mgr. Jozef Cech

Jozef.Cech@upsvr.gov.sk

dočasné zastupovanie: Ing. Elena Šimeková

simekova.elena@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Dolný Kubín
ÚPSVaR DK, Námestie slobody 1

PhDr. Soňa Miháliková

Sona.Mihalikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Dunajská Streda
ÚPSVaR DS, Ádorská 41

Mgr. Monika Rab

Monika.Rab@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Galanta
ÚPSVaR GA, pracovisko Sereď, Vonkajší rad 4

Ing. Tatiana Olšová
Tatiana.Olsova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Humenné
ÚPSVaR HE, Kukorelliho 1

PhDr. Jana Andruchová

Jana.Andruchova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní

 

 

 

ÚPSVaR Kežmarok
ÚPSVaR KK, Dr. Alexandra 61

Mgr. Janka Bartošová

Janka.Bartosova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Komárno
ÚPSVaR KN, Biskupa Királya 30

Ing. Judita Maťková

Judita.Matkova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Košice
ÚPSVaR KE, Žižkova 21

Mgr. Helena Chrenová

Helena.Chrenova2@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Levice
ÚPSVaR LV, Ľ. Štúra 53

Mgr. Jozef Mészároš

Jozef.Meszaros@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Liptovský Mikuláš
ÚPSVaR LM, M. M. Hodžu 1784/30

Mgr. Lukáš Michalec

Lukas.Michalec@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Lučenec
ÚPSVaR LC, Petöfiho 39

Mgr. Viera Hrašková

Viera.Hraskova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Malacky
ÚPSVaR MA, Záhorácka 60A

Mgr. Mária Tínesová

Maria.Tinesova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Martin
ÚPSVaR MT, Mudroňova 22

Mgr. Oľga Kováčiková

Olga.Kovacikova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Námestovo
ÚPSVaR NO, Nám. A. Bernoláka 4

Mgr. Peter Skurčák

Peter.Skurcak@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Nitra
ÚPSVaR NR, Štefánikova trieda 88

PhDr. Bronislava Pekárová

Bronislava.Pekarova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Nové Mesto nad Váhom
ÚPSVaR NM, Hviezdoslavova 36

Jana Šimovičová

(poverená dočasným zastupovaním)

Jana.Simovicova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Nové Zámky
ÚPSVaR NZ, F. Kapisztóryho 1

Mgr. Renáta Kočišová

Renata.Kocisova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Partizánske

Mgr. Iveta Duchoňová

Iveta.Duchonova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Partizánske (pracovisko Bánovce nad Bebravou)
ÚPSVaR PE, pracovisko Bánovce nad Bebravou, Sládkovičova 6

Mgr. Iveta Duchoňová

Iveta.Duchonova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Pezinok
ÚPSVaR PK, Moyzesova 2

Mgr. Renáta Zárecká

Renata.Zarecka@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Pezinok (pracovisko Senec)
ÚPSVaR PK, pracovisko Senec, Krátka 1

Mgr. Renáta Zárecká

Renata.Zarecka@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Piešťany
ÚPSVaR PN, Krajinská cesta 13

Ing. Mária Kiššová

Maria.Kissova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Poprad
Účelové zariadenie MPSVaR SR, Bernolákova 112/21

JUDr. Ľubica Pospíšilová

Lubica.Pospisilova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Poprad (pracovisko Levoča)
ÚPSVaR PP, pracovisko Levoča, Nám. Majstra Pavla 59

JUDr. Ľubica Pospíšilová

Lubica.Pospisilova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Považská Bystrica
ÚPSVaR PB, Centrum 17

Ing. Dana Miklošová

Dana.Miklosova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Prešov
ÚPSVaR PO, Slovenská 87

Mgr. Jarmila Kovalská

Jarmila.Kovalska@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Prievidza
ÚPSVaR PD, Šumperská 1

PhDr. Silvia Alušicová

silvia.alusicova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Revúca
ÚPSVaR RA, Gen. Viesta 4

Mgr. Iveta Smereková

Iveta.Smerekova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Rimavská Sobota
ÚPSVaR RS, Čerenčianska 18

Ľudmila Končeková

Ludmila.Koncekova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Rožňava
ÚPSVaR RV, Šafárikova 112

Mgr. Ingrid Martinková

Ingrid.Martinkova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Ružomberok
ÚPSVaR RK, Nám. Slobody 9

PhDr. Rastislav Lettrich

Rastislav.Lettrich@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní

 

 

ÚPSVaR Senica
Okresný úrad Senica, Vajanského 17

Mgr. Viera Petrášová

Viera.Petrasova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Spišská Nová Ves
ÚPSVaR SN, Odborárov 53

Mgr. Viera Fargašová

Viera.Fargasova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Stará Ľubovňa
ÚPSVaR SL, ul. 17. novembra č. 12

PhDr. Anna Lazorčáková

Anna.Lazorcakova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Stropkov
ÚPSVaR SP, Hlavná 26

Mgr. Daniel Lipka

Daniel.Lipka@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Topoľčany
ÚPSVaR TO, Škultétyho 8

Mgr. Andrej Siget

Andrej.Siget@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Trebišov
ÚPSVaR TV, M. R. Štefánika 23

Mgr. Mária Juhásová

Maria.Juhasova4@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Trenčín
ÚPSVaR TN, M. R. Štefánika 20

Mgr. Jana Kubíčková

Jana.Kubickova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Trnava
ÚPSVaR TT, Jána Bottu 4

Ing. Alena Musilová

Alena.Musilova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Veľký Krtíš
ÚPSVaR VK, Madácha 2

Mgr. Ladislav Dios

Ladislav.Dios@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Vranov nad Topľou
ÚPSVaR VT, Námestie slobody 5

Mgr. Jolana Sčerbová

Jolana.Scerbova@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Zvolen
ÚPSVaR ZV, J. Jiskru 6

PhDr. Miroslav Náhlik

Miroslav.Nahlik@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní
ÚPSVaR Žilina
ÚPSVaR ZA, Hurbanova 16

JUDr. Katarína Závodská Chalmovská

Katarina.ZavodskaChalmovska@upsvr.gov.sk

Dátum sa upresní

Kde hľadať pomoc?

V prípade, že máte podozrenie, že dieťa je obeťou násilia, je potrebné obrátiť sa na nasledujúce inštitúcie:

Image
  • orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – o pomoc môžete prísť požiadať aj osobne, mailom (pozri kontakty pomoci) alebo telefonicky na bezplatné číslo 0800 19 12 22 (na tomto čísle je možné podať aj anonymný podnet),
  • políciu – môžete navštíviť útvar Policajného zboru vo Vašom najbližšom okolí, alebo kontaktovať bezplatné číslo 158 (ak je život, alebo zdravie dieťaťa bezprostredne ohrozené alebo bol na dieťati spáchaný trestný čin je potrebné, aby ste kontaktovali práve políciu, ktorá je oprávnená zabezpečiť dieťaťu okamžitú ochranu),
  • V prípade, že máte otázky týkajúce sa násilia na dieťati alebo chcete konzultovať situáciu, v ktorej sa dieťa (prípadne aj vy) v súvislosti s násilím nachádza, obráťte sa na organizácie uvedené v kontaktoch pomoci.

Pre efektívnu a rýchlu pomoc dieťaťu je nevyhnutné, aby ste o dieťati a o sebe poskytli čo najviac relevantných údajov.