Detstvo bez násilia - Som dospelý

Čo by ste mali vedieť

Život detí je od ich narodenia formovaný rozhodnutiami nielen rodičov, ale aj iných dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do častého kontaktu pri výkone svojej profesie – lekárov, vychovávateľov, učiteľov, psychológov. Nie je dôležité, aby sme boli expertmi v oblasti násilia na deťoch. Je však nevyhnutné, aby sme ako profesionáli pracujúci s deťmi mali aspoň základný prehľad o problematike a mohli tak byť nápomocní nielen pri prevencii, ale aj včasnej identifikácii prípadného násilia páchanom na dieťati. Rovnako je dôležité, aby sme sa ho my sami nevedome nedopúšťali. Je potrebné si uvedomiť, že každý z nás voľbou svojho povolania prijal aj istý podiel zodpovednosti za ochranu detí pred násilím.

“Na svete existuje veľa hrozných vecí, ale najhoršou je, keď sa dieťa bojí svojho otca, matky alebo učiteľa.”

Najmladší členovia a členky spoločnosti by sa dali nazvať generáciou digitálnych domorodcov, keďže väčšina týchto detí a mladých ľudí doslova vyrastá pred obrazovkami. O ich technologických zručnostiach nemožno pochybovať. Na internete sa však môžeme stretnúť s rôznymi rizikami, ktoré si na vyhnutie či vyriešenie vyžadujú aj iný typ zručností - určitú zrelosť mysle, ktorou ešte deti nedisponujú.

Internetu sa len tak nezbavíme. Stal sa neoddeliteľnou súčasťou našich životov a online svet tu s nami pravdepodobne bude ešte nejakú dobu. Abstinencia a zakazovanie internetu či technológii teda nie je vhodným riešením ako ochrániť deti a mládež pred nástrahami online sveta. Musia sa v tomto svete naučiť bezpečne pohybovať a žiť, tak ako aj v offline svete.

Ako pomôcť svojmu dieťaťu nadobudnúť digitálnu zodpovednosť a obranyschopnosť

1. Rozprávajte sa. Spýtajte sa čo na internete prežíva, s čím sa stretáva, čo robí rád/rada a čo robí často, čo mu/jej na internete vadí. Spoznajte prostredie, ktoré prispieva k tvarovaniu osobnosti a postojov vášho dieťaťa. Aké vlastnosti či schopnosti rozvíjajú aktivity, ktoré robí najčastejšie?

Hranie mobilných či počítačových hier je jedným z najpopulárnejších spôsobov, akým trávia čas mladí ľudia pomocou digitálnych technológii. Hry môžu k vývinu prispievať užitočne (určité hry pomáhajú nadväzovať a/alebo udržiavať rovesnícke vzťahy, niektoré dokonca trénujú pamäť, či iné kognitívne procesy). V niektorých herných prostrediach však môžu napríklad aj číhať sexuálni predátori, skryté transakcie, či  mechaniky, ktoré dokážu vyvolať závislosť. Hovorte so svojimi deťmi aj o pozitívach, aj o negatívach používania digitálnych zariadení.

2. Nepodliehajte hnevu a panike. Keď sa vám dieťa či teenager zverí s nejakou svojou osobnou online situáciou alebo správaním, ktoré podľa vás nie sú tak celkom v poriadku, pokúste sa zachovať chladnú hlavu, nepodliehať emóciám, nekázať a netrestať. Je dôležité uvedomiť si, či sa vaše dieťa správalo neželane lebo nevedelo vyhodnotiť nevhodnosť svojho správania, alebo konalo napriek uvedomeniu, že by sa to rodičom nemuselo pozdávať. Ponaučovanie je úplne zbytočné najmä v druhom prípade.

Napriek tomu, že je to možno v danej situácii to posledné, čo rodičovi príde na um, je nesmierne dôležité vyjadriť dieťaťu vďaku za ochotu zdieľať s vami svoje možno veľmi osobné zážitky, myšlienky, či informácie. Svoje obavy formulujte vyjadrovaním pomocou tzv. “Ja viet,” ktoré kladú dôraz na vaše pocity plynúce zo situácie, namiesto kritiky dieťaťa. Vyhnite sa najmä negatívnym vyjadreniam o povahe a schopnostiach svojich potomkov. Povzbudzujte svoje dieťa k budúcemu želanému správaniu vyjadrením dôvery o jeho schopnosti správať sa želateľne.

3. Uzavrite digitálnu dohodu. V aktuálnom demokratickom svete nám individuálnu slobodu zaručujú spoločné pravidlá. Vyjadrite svojim deťom rešpekt a vytvorte spoločne súbor pravidiel o používaní digitálnych technológii. Diskutujte o tom, prečo k dohode pribúda ktoré pravidlo - aký je jeho zmysel a pokúste sa vyhnúť pravidlám, ktoré zmysel nemajú. Pamätajte zároveň, že zakázané ovocie chutí najlepšie a preto zákazy slúžia skôr ako pokušenie, výzva, než ako zábrana.

Pri tvorbe digitálnej dohody sa môžete inšpirovať napríklad touto od digiQ, ktorá obsahuje takisto pravidlá pre deti, ako aj pre rodičov či opatrovníkov.

Ak dieťa dohodu poruší, neuchyľujte sa k trestom. Porozprávajte sa znovu o tom, prečo má zmysel riadiť sa daným pravidlom, spýtajte sa dieťaťa, či malo pocit, že išlo o výnimočnú situáciu, či si neuvedomilo, že porušovalo pravidlo, alebo či si myslí, že pravidlo by vôbec nemalo byť súčasťou dohody?

4. Trávte na internete čas spoločne a rešpektujte súkromie. Ak vám to (najmä starší - teenageri a dospievajúci) dovolia, pozrite si spolu s nimi videá od ich obľúbených tvorcov na YouTube, zahrajte si spolu hry, staňte sa priateľmi na sociálnych sieťach. Do ničoho ich však nenúťte - aj deti majú právo na svoje súkromie. Keď idú napríklad večer von, potrebujete vedieť kam idú, či tam bude dospelý sprievod a podobne, avšak o čom sa rozprávajú s kamarátmi je ich osobná záležitosť. Online potrebujete vedieť aké platformy využíva, ale takisto ako offline, napríklad čítanie osobných správ dieťaťa narúša súkromie, dôstojnosť a v konečnom dôsledku aj váš vzťah a dôveru, práve ktorej nedostatok robí dieťa zraniteľnejším.
   
   
5. Poznajte varovné signály. Ak dieťa prežíva problém online, pravdepodobne je možné všimnúť si určité prejavy aj vo fyzickom prostredí, pri bežnom fungovaní. Medzi znaky problémového zaobchádzania s digitálnymi technológiami môžu patriť:
   • Postupne sa predlžujúci čas dieťaťa strávený pred obrazovkou.
   • Strata záujmu o iné aktivity.
   • Problémy v škole (zhoršený prospech, správanie), nechce/nestíha sa kvôli technológiám učiť.
   • Zvýšená únava, zlý spánok alebo nedostatok spánku.
   • Znížená schopnosť sústrediť sa, zapamätávať si.
   • Depresivita, úzkosť.

Každý z uvedených signálov predstavuje problém a vyžaduje riešenie, je však dôležité poznať kontext skôr než usúdime, že pôvod problému pramení online.

Aké schopnosti pomôžeme dieťaťu nadobudnúť aplikovaním vyššie popísaných princípov? Čo sa musí vlastne dieťa naučiť pre optimálne fungovanie online? Doterajší výskum naznačuje, že kľúčovou vlastnosťou pre udržanie osobnej pohody (z ang. well being) a zároveň najlepšou kyberprevenciou je reziliencia, čiže akási schopnosť nepodľahnúť nepriaznivému pôsobeniu prostredia. Povzbudzujte v deťoch rezilienciu hľadaním ich silných stránok a rozhovormi o ich vhodnom uplatnení pri strete s možnými problémami.

Materiál bol vypracovaný spoločnosťou DigiQ.