Som dospelý

Čo by ste mali vedieť

Žijeme v dynamickej dobe, ktorá kladie dôraz na výkon a informácie rôzneho druhu, a ktorá nás vystavuje množstvu často náročných situácií. Naše vnímanie je prirodzene selektívne, mnoho vecí uniká našej pozornosti a mnoho vecí zámerne prehliadame. Neraz aj tie, ktoré by sme prehliadať rozhodne nemali. Násilie na deťoch je prítomné, viac či menej viditeľne, tu a teraz, v súkromnom aj verejnom priestore, páchané dospelými, ale aj samotnými deťmi. Môže mať rôzne príčiny a môže byť veľmi náročné ich vyriešiť. Ochrana detí pred násilím by však mala byť našou spoločnou prioritou.

“Na svete existuje veľa hrozných vecí, ale najhoršou je, keď sa dieťa bojí svojho otca, matky alebo učiteľa.” (Janusz Korczak)

 

    • Image

      Výskumy vo viacerých krajinách, vrátane Slovenska, poukazujú na alarmujúci podiel detskej populácie, ktorá je vystavená násiliu. Z výskumu realizovanom v roku 2013 Inštitútom pre výskum práce a rodiny a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie vyplýva, že fyzickému násiliu bolo vystavených 23,2 % opýtaných detí, emočnému násiliu bolo vystavených 20,6 % opýtaných detí, sexuálnemu zneužívaniu 7,1 % opýtaných detí a zanedbávaniu 9,4 % opýtaných detí. Viac informácií sa môžete dozvedieť v Národnej stratégii na ochranu detí pred násilím.

    • Image

      Náklady spojené s podpornými službami (niekedy doživotné) pre obeť násilia, vyšetrovanie trestného činu a prípadný výkon trestu predstavujú výdavky hradené z verejných zdrojov. Ide pritom o nemalé položky. Podľa prieskumov sa napr. v USA náklady na dieťa, ktoré sa stalo obeťou násilia, vyšplhajú až do výšky 210 012 USD, v prípadoch závažného násilia s následkom smrti je to až 1 272 900 USD na jedno dieťa (náklady zahŕňajú krátkodobé a dlhodobé liečenie, stratu ekonomickej produktivity, náklady na trestné konanie a špeciálne vzdelávanie). Náklady v ostatných monitorovaných rozvinutých krajinách, sa pohybujú približne na rovnakej úrovni. Viac informácií (v anglickom jazyku).

    • Image

      Štúdie potvrdzujú, že okrem priamych dopadov na fyzické zdravie (viac informácií môžete nájsť v Príručke o syndróme CAN Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny), násilie vyvoláva stres, ktorý je toxický pre vývoj mozgu dieťaťa. Viac informácií (v anglickom jazyku).

    • Image

      Traumatizujúce zážitky môžu ochromiť celkový ďalší vývoj dieťaťa a zvýšiť sklon k závislostiam a iným negatívnym sociálnym javom, napr. kriminalite obete násilia.

    • Image

      Každý z nás je v zmysle § 7 zákona č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov povinný upozorniť orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na porušovanie práv dieťaťa.

    • Image

      Aj vy ste súčasťou spoločnosti, v ktorej sa všetci chceme cítiť bezpečne – aj vaša citlivosť voči násiliu na deťoch je súčasťou jeho riešenia.

    • Image

      Syndróm CAN
      Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) je súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb – biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty, a tým k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Syndróm CAN zahŕňa najzávažnejšie formy násilia, ktorými sú psychické a fyzické týranie, sexuálne zneužívania a zanedbávanie. Viac o syndróme CAN sa môžete dozvedieť v Príručke o syndróme CAN.

    • Image

      Inštitucionálne násilie
      Inštitucionálne násilie spočíva v konaní, resp. nekonaní dotknutých subjektov, ktorých úlohou je dieťa chrániť a pomáhať mu. Môže mať podobu nedodržiavania súvisiacich právnych noriem, nedodržiavanie postupov, ignorovanie podnetov na prítomnosť násilia a nerešpektovania záujmov dieťaťa. Medzi najzávažnejšie formy patrí sekundárna viktimizácia.
      Sekundárna viktimizácia je druhotné zraňovanie obete pracovníkmi, ktorí s dieťaťom pracujú (napr. vyšetrovateľ, sociálny pracovník, učiteľ…), spočívajúce predovšetkým v necitlivom prístupe k dieťaťu (napr. neodôvodnené vyvolávanie spomienok na útoky násilníka).

    • Image

      Šikanovanie
      Šikana/šikanovanie je prejav tzv. proaktívnej agresie (vyznačuje sa úmyslom, sledovaním určitého cieľa), ide o opakované a úmyselné ubližovanie dieťaťu zo strany iných detí nadávaním, výsmechom, zastrašovaním, fyzickými útokmi a pod. v priestoroch školy aj mimo školy. Tri základné charakteristiky šikany: úmysel, opakované konanie (trvanie v čase), nerovnováha moci (napr. fyzická sila, prístup k určitým informáciám, sociálny status, obľúbenosť u iných detí, v prípade kyberšikany aj technologické zručnosti,…).

      Kyberšikanovanie je forma šikanovania využívajúca nové technológie spočívajúca predovšetkým v emocionálnom a psychologickom násilí. S klasickou šikanou zdieľa vyššie uvedené tri charakteristiky, odlišuje sa však od nej ďalšími špecifikami: anonymita útokov (v mnohých prípadoch agresor vystupuje anonymne), posilnenie straty empatie (vďaka anonymite a odstupu, ktoré informačné technológie umožňujú, agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete), publikum (útoky sú prístupne veľkému až neobmedzenému okruhu divákov), čas a priestor (útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase, zverejnené informácie a fotky môže byť náročné odstrániť).

      Dieťa môže byť šikanované súčasne v bezprostrednom kontakte (klasické šikanovanie) a prostredníctvom informačných technológií (kyberšikana). Navyše, dieťa môže plniť viaceré roly, ktoré závisia od konkrétnej situácie (môže byť páchateľom aj obeťou, divákom aj páchateľom a pod.). Pri intervencii a komunikácii s deťmi, riešení incidentu a prevencii ďalšej šikany je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.

  • Postavenie rodiča obete je mimoriadne zložité, o to zložitejšie je, ak ste sami obeťou a strach z násilia vnímate na vlastnej koži. Je mimoriadne ťažké a zároveň odvážne postaviť sa agresorovi, o to viac ak je agresorom osoba, ktorá vám mala byť blízka, a ktorá mala byť vašou oporou. Neraz sa stáva, že vaše najbližšie okolie ignoruje viac či menej zjavné náznaky vášho volania o pomoc, prehliada a zľahčuje vašu neúnosnú situáciu. Neprehliadajte a nezľahčujte ju ani vy. Vašou hlavnou povinnosťou ako rodiča je ochrana dieťaťa.
    V prípade, že násilie páchané na vašom dieťati tolerujete, závažným spôsobom narúšate dôveru dieťaťa voči vám a vystavujete seba aj vaše dieťa riziku závažnejšej ujmy. Navyše, odďaľovaním krokov k ochrane vášho dieťaťa zvyšujete riziko, že aj voči vám budú nasmerované zákonné kroky na jeho ochranu. Ak je vaše dieťa, prípadne ste aj vy sami obeťou násilia, využite, prosím, uvedené kontakty pomoci.

Kde hľadať pomoc?

V prípade, že máte podozrenie, že dieťa je obeťou násilia, je potrebné obrátiť sa na nasledujúce inštitúcie:

Image
  • orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – o pomoc môžete prísť požiadať aj osobne, mailom (pozri kontakty pomoci) alebo telefonicky na bezplatné číslo 0800 19 12 22 (na tomto čísle je možné podať aj anonymný podnet),
  • políciu – môžete navštíviť útvar Policajného zboru vo vašom najbližšom okolí, alebo kontaktovať bezplatné číslo 158 (ak je život, alebo zdravie dieťaťa bezprostredne ohrozené alebo bol na dieťati spáchaný trestný čin je potrebné, aby ste kontaktovali práve políciu, ktorá je oprávnená zabezpečiť dieťaťu okamžitú ochranu),
  • v prípade, že máte otázky týkajúce sa násilia na dieťati alebo chcete konzultovať situáciu, v ktorej sa dieťa (prípadne aj vy) v súvislosti s násilím nachádza, obráťte sa na organizácie uvedené v kontaktoch pomoci,
  • v prípade, že je potrebné zabezpečiť a poskytnúť právnu ochranu deťom a mládeži vo vzťahu k cudzine (vymáhanie výživného, únosy detí, právo styku, medzištátne osvojenia, starostlivosť o maloletých v zahraničí), obráťte sa na Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (CIPC).

Pre efektívnu a rýchlu pomoc dieťaťu je nevyhnutné, aby ste o dieťati a o sebe poskytli čo najviac relevantných údajov.