Pracujem s deťmi

Čo by ste mali vedieť

Život detí je od ich narodenia formovaný rozhodnutiami nielen rodičov, ale aj iných dospelých, ktorí s deťmi prichádzajú do častého kontaktu pri výkone svojej profesie – lekárov, vychovávateľov, učiteľov, psychológov.
Nie je dôležité, aby sme boli expertmi v oblasti násilia na deťoch. Je však nevyhnutné, aby sme ako profesionáli pracujúci s deťmi mali aspoň základný prehľad o problematike a mohli tak byť nápomocní nielen pri prevencii, ale aj včasnej identifikácii prípadného násilia páchanom na dieťati. Rovnako je dôležité, aby sme sa ho my sami nevedome nedopúšťali. Je potrebné si uvedomiť, že každý z nás voľbou svojho povolania prijal aj istý podiel zodpovednosti za ochranu detí pred násilím.

“Na svete existuje veľa hrozných vecí, ale najhoršou je, keď sa dieťa bojí svojho otca, matky alebo učiteľa.” (Janusz Korczak)

    • Image

      Syndróm CAN
      Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect) je súbor konkrétnych foriem neadekvátneho zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému napĺňaniu jeho základných potrieb – biologických, emočných, pocitu bezpečia, istoty, a tým k závažnému narušeniu až trvalému poškodeniu vývoja, osobnosti, sebavedomia a medziľudských vzťahov dieťaťa. Syndróm CAN zahŕňa najzávažnejšie formy násilia, ktorými sú psychické a fyzické týranie, sexuálne zneužívanie a zanedbávanie. Viac o syndróme CAN sa môžete dozvedieť v Príručke o syndróme CAN.

    • Image

      Inštitucionálne násilie
      Dieťaťu môžeme ublížiť aj my, teda osoby, ktoré ho majú ochrániť a pomôcť mu. V takomto prípade hovoríme o inštitucionálnom násilí. Inštitucionálne násilie spočíva v nesprávnom konaní, resp. nekonaní dotknutých subjektov. Môže mať podobu nedodržiavania súvisiacich právnych noriem, nedodržiavanie postupov, ignorovanie podnetov na prítomnosť násilia a nerešpektovania záujmov dieťaťa. Medzi najzávažnejšie formy inštitucionálneho násilia patrí sekundárna viktimizácia.
      Sekundárna viktimizácia je druhotné zraňovanie obete pracovníkmi, ktorí s dieťaťom pracujú (napr. vyšetrovateľ, sociálny pracovník, učiteľ…), ktoré spočíva predovšetkým v necitlivom prístupe k dieťaťu (napr. neodôvodnené vyvolávanie spomienok na útoky násilníka).

    • Image

      Šikanovanie
      Šikana/šikanovanie je prejav tzv. proaktívnej agresie (vyznačuje sa úmyslom, sledovaním určitého cieľa), ide o opakované a úmyselné ubližovanie dieťaťu zo strany iných detí buď priamou formou, a to napríklad nadávaním, výsmechom, urážaním, zosmiešnením, odcudzením veci, zneužitím osobných informácií, fotografií alebo šírením nepravdivých informácií, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, fyzickými útokmi, kyberšikanovaním a pod. alebo nepriamou formou, najmä prehliadaním, ignorovaním alebo zámerným vyčleňovaním z kolektívu, v priestoroch školy, alebo mimo nej. Tri základné charakteristiky šikany: úmysel, opakované konanie (trvanie v čase), nerovnováha moci (napr. fyzická sila, prístup k určitým informáciám, sociálny status, obľúbenosť u iných detí, v prípade kyberšikany aj technologické zručnosti,…).
      V rámči šikany môže dieťa plniť viaceré roly, ktoré závisia od konkrétnej situácie (môže byť zároveň páchateľom aj obeťou, divákom aj páchateľom a pod.). Pri intervencii a komunikácii s deťmi, riešení incidentu a prevencii ďalšej šikany je potrebné tieto skutočnosti zohľadniť.

    • Image

      Kyberšikana
      Kyberšikana je priama forma šikanovania zneužívajúca nové informačno-komunikačné technológie (internet a sociálne siete na telefóne, tablete a pod.), ktorá spočíva predovšetkým v emocionálnom a psychologickom násilí. Vyznačuje sa vyššie uvedenými charakteristikami, avšak prináša so sebou isté špecifiká, a to najmä : anonymita útokov (v mnohých prípadoch agresor vystupuje anonymne), posilnenie straty empatie (vďaka anonymite a odstupu, ktoré informačné technológie umožňujú, agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete), publikum (útoky sú prístupne veľkému až neobmedzenému okruhu divákov), čas a priestor (útoky môžu mať dlhšie trvanie v čase, zverejnené informácie a fotky môže byť náročné odstrániť).

    • Image

      Rovnako ako iní dospelí, aj redaktori a novinári by mali pri výkone svojej profesie pristupovať k deťom – dievčatám a chlapcom, a špeciálne k detským obetiam násilia, v duchu prístupu založeného na právach (angl. rights-based approach).

      Záležitosti týkajúce sa detí a práv dieťaťa sa do pozornosti médií dostávajú sporadicky – v určité obdobie roka (napr. začiatok školského roka) alebo v prípade negatívnych udalostí a situácií (napr. prípad násilia na dieťati). Pri  zobrazovaní tém týkajúcich sa detí média často nereflektujú práva dieťaťa, dopúšťajú sa stereotypizácie a stigmatizácie (napr. dieťa je zobrazované len v role obete, nie ako nositeľ práv; deti sú vnímané ako jedna kategória osôb, nevnímajú sa odlišnosti napr. medzi  chlapcami a dievčatami; alebo naopak, pracuje so zaužívanými predstavami – deti z marginalizovaných komunít, “dievčenské” a “chlapčenské” aktivity a pod.). Profesionáli pracujúci v médiách tiež často zabúdajú na to, že možnými prijímateľmi ich výstupov sú aj deti.

    • Image

      Oboznámenie sa s Dohovorom o právach dieťaťa a zohľadnenie jeho článkov pri interakcii s detskými respondentmi, príprave podkladov a spracovaní vlastného výstupu

      Napriek tomu, že médiá majú silnú pozíciu vo formovaní verejnej mienky, nie vždy svoju úlohu plnia v súlade s právami dieťaťa. Redaktori a novinári, deklarujúc dobrý úmysel upozorniť na problém a potrebu riešenia, sami nevedome porušujú práva dieťaťa.

      Význam médií nielen v prístupe k informáciám, ale aj v ochrane detí pred škodlivými informáciami a materiálmi reflektuje článok 17 Dohovoru o právach dieťaťa. Ďalšími kľúčovými článkami sú pre redaktorov aj článok 3 – záujem dieťaťa a článok 16 – ochrana detí pred svojvoľnými zásahmi do ich súkromia. Prístup založený na právach dieťaťa je zjednodušene povedané o mäkkých zručnostiach a myšlienkovom rámci vychádzajúcich z princípov a hodnôt Dohovoru o právach dieťaťa.

    • Image

      Dieťa ako aktívny participant, nie pasívny objekt

      Deti by mali mať zastúpenie v médiách, ich názory, pocity a prežívanie by mali byť súčasťou reality, ktorú novinári a redaktori popisujú. Pre realizáciu rozhovoru alebo vytvorenie (audio)vizuálneho záznamu je však dôležité získať súhlas dieťaťa a jeho zákonného zástupcu. Súhlasu by malo predchádzať vysvetlenie obsahu, zámeru a použitia materiálu.

      V prípadoch, kedy sú deti obeťami násilia je však potrebné citlivo zvážiť riziko sekundárnej traumatizácie dieťaťa (najmä ak dieťa s rozhovorom nesúhlasí, novinár/redaktor nedisponuje informáciami o problematike a/alebo zručnosťami vedenia rozhovoru s dieťaťom). Ak existuje riziko, že dieťa bude rozhovorom opätovne zraňované, nie je v jeho záujme takýto rozhovor uskutočniť. Ak sa počas rozhovoru ukáže, že dieťaťu kladené otázky ubližujú, je v záujme dieťaťa rozhovor ukončiť alebo prerušiť.

      Základné princípy vedenia rozhovoru s dieťaťom:

      • vyberte také miesto na rozhovor, kde sa dieťa bude cítiť bezpečne
      • je vhodné, aby počas rozhovoru bola prítomná aj dieťaťu blízka dospelá osoba, ktorej dieťa dôveruje
      • klaďte otvorené otázky, nechajte dieťa prevziať kontrolu nad tým, ako odpovedá
      • rešpektujte dieťa počas celého rozhovoru

    • Image

      Spracovanie a interpretácia

      Aj v prípade súhlasu dieťaťa a jeho zákonného zástupcu zvážte, ktoré z informácií nakoniec použijete, aby ste dieťa nijakým spôsobom neohrozili. Taktiež je dôležité vyhnúť sa dezinterpretácii poskytnutých informácií (napr. z pozície dospelého, či pod vplyvom zaužívaných predstáv o problematike).

      Výber vizuálneho materiálu si tiež vyžaduje citlivý prístup. Pri tvorbe vlastného alebo výbere ilustračného materiálu k téme násilia páchaného na deťoch je nevhodné použiť šokujúce, emocionálne vydierajúce fotografie/obrázky explicitne zobrazujúce násilie páchané na dieťati.

      V prípadoch. kedy bolo na dieťati páchané násilie, je mimoriadne dôležité zachovať anonymitu dieťaťa, t.j. poskytnúť verejnosti taký typ a rozsah údajov (vrátane vizuálneho materiálu, napr. je dôležité vyhnúť sa širokým záberom ulice), ktoré neumožňujú identifikovať konkrétne dieťa. Vystavenie dieťaťa verejnému záujmu, často bez jeho súhlasu, môže dieťa traumatizovať a stigmatizovať na dlhé obdobie. V mnohých prípadoch vyšetrovanie nemusí byť ukončené a predčasné závery napr. o rodinných príslušníkoch môžu dieťa traumatizovať (najmä ak sa samo vyrovnáva so skutočnosťou, že mu ubližovala blízka osoba).

      Po spracovaní je vhodné, s ohľadom na vek dieťaťa, dieťa s výstupom oboznámiť ešte pred publikovaním/odvysielaním.

    • Image

      Je na rodičoch a učiteľoch vzdelávať deti k mediálnej gramotnosti a kritickému mysleniu. Médiá a jednotlivci v nich pracujúci však rozhodujú o tom, aká kultúra komunikácie, prezentácie a vizualizácie reality sa formuje a reprodukuje, vrátane toho, či v nej zaznieva aj hlas detí.

      Problematike zobrazovania detí v médiách a médiami v duchu práv dieťaťa sa venuje v zahraničí pozornosť už niekoľko rokov. Viac informácií a materiálov (v anglickom jazyku) nájdete tu.

  • Ospravedlňujeme sa, ale momentálne pracujeme na rekonštrukcii stránky. Ďakujeme za trpezlivosť.

  • Vec Informácie Dokument
    Novelizované a doplnené ustanovenia účinné od 1. januára 2016 Orgán sociálnoprávnej ochrany môže na základe rozhodnutia súdu vstúpiť do obydlia za účelom preverenia podozrenia na ohrozenie života, zdravia a podozrenia z neľudského alebo zlého zaobchádzania s dieťaťom v prípadoch, kedy nemožno z dostupných zdrojov a vzhľadom k nespolupráci zákonného zástupcu preveriť stav dieťaťa.

    Lehota zákazu vstupu násilníka do spoločného obydlia sa predĺžila na 10 dní od jeho vykázania príslušníkom Policajného zboru.

    Opakované spáchanie priestupku proti blízkej a zverenej osobe je trestným činom.

     

    Ďalšie zmeny týkajúce sa problematiky násilia na deťoch:

    Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele: § 3, § 15, § 21, § 32, § 35, § 44a, § 93b, § 93c, § 93d, § 93e, § 93f, § 93g, § 94, § 96a

    Zákon o rodine: článok 3, článok 5, § 25, § 35, § 36, § 37, § 43, § 45, § 50, § 51, § 54, § 81

    Občiansky súdny poriadok: 179b, § 180, § 180a, § 180b, § 201

    Zákon o prokuratúre: § 17, § 18, § 31, § 32, § 33, § 34, § 35, § 36, § 36a, § 36b

    Trestný zákon: § 208

    Trestný poriadok: § 46, § 48a, § 49, § 78, § 82, § 85, § 125, § 135, § 136, § 137

    Zákon o Policajnom zbore: § 27a

    Zákon o priestupkoch: § 49

    Novela zákona o rodine Národná rada SR schválila Zákon č. 175/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (napr. zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

    Novela zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov zavádza viacero nových ustanovení. Z hľadiska práv dieťaťa je najvýznamnejšie zavedenie zásady posudzovania záujmu dieťaťa ako prvoradého hľadiska pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Rovnaká zásada vzťahujúca sa na opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately bola prijatá aj do zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Významné legislatívne úpravy v rámci oboch zákonov sa prejavili aj v ustanoveniach týkajúcich sa výchovných opatrení. Z hľadiska ochrany detí pred násilím majú mimoriadny význam predovšetkým novelizované ustanovenia zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele týkajúce sa oprávnení zamestnancov orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately osobne preverovať informácie o ohrození života a zdravia dieťaťa.

    Zákon č. 175/2015 Z. z.
    Zákon o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím

    Národná rada SR schválila Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Zákon upravuje postavenie a úlohy komisára pre deti a komisára pre osoby zo zdravotným postihnutím. Komisár pre deti sa podieľa na ochrane práv detí podporou a presadzovaním práv priznaných dieťaťu Dohovorom o právach dieťaťa. Pôsobnosť komisára sa vzťahuje na orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby – podnikateľov. Voči týmto osobám má komisár viacero oprávnení. Komisára volí Národná rada Slovenskej republiky.

    Zákon č. 176/2015 Z. z.
    Novela zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov Národná rada SR schválila Zákon č. 61/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 305/2005 Z. z. o o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

    Novela zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, ktorej zámerom je najmä to, aby deti zotrvávali v rodinnom prostredí, ako aj to, aby sa do neho vrátili v prípade ich vyňatia, predstavuje významný a pozitívny posun v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

    Novela zákona prináša tri základné okruhy zmien, a to oblasť ochrany práv detí, náhradnej rodinnej starostlivosti a oblasť výkonu opatrení v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, vrátane resocializácie a s tým spojenú zmenu financovania výkonu opatrení.

    Cieľom novely zákona je zvýšenie dostupnosti rôznych foriem odbornej pomoci ohrozeným deťom a rizikovým rodinám s deťmi zameraných na podporu plnenia funkcií rodiny a pokračovanie v procese deinštitucionalizácie náhradnej starostlivosti s dôrazom na rozvoj odbornej pomoci zameranej na zotrvanie detí v starostlivosti ich rodičov, resp. na návrat detí do starostlivosti ich rodičov.

    Prijatou právnou úpravou sa vytvárajú najmä podmienky pre rozvoj ambulantných a terénnych foriem odbornej práce s dieťaťom a jeho rodinou. Taktiež sa zlepšujú podmienky pre výkon opatrení pre deti pobytovou formou na základe dohody so zákonným zástupcom namiesto súdneho rozhodnutia. Zmení sa aj systém financovania, napr. v prípade dobrovoľných pobytov a ambulantných či terénnych opatrení. Zmena financovania v zariadeniach zároveň umožní určiť personálne a profesijné štandardy a ďalšie podmienky výkonu, ktoré budú stanovené vo vyhláške.

    Významnou zmenou, ktorú daná novela prinesie , je práve transformácia dnešných detských domovov, krízových stredísk a resocializačných stredísk do nového multifunkčného druhu zariadení – Centier pre deti a rodiny pri jednoznačnom zachovaní zásad, na ktorých je postavené zabezpečenie výkonu súdnych rozhodnutí v zariadeniach. Vytvorením nového druhu zariadenia sa umožní lepšie reagovať na potreby praxe. Každé zariadenie bude musieť mať podrobný program, vrátane účelu, kapacity, metód práce, personálu, systému sankcií, spôsobu komunikácie s rodičmi a podobne. Mimoriadne dôležitá je možnosť špecializácie centier na prácu s týranými deťmi a na resocializáciu závislostí.

    V rámci sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti sa spresňujú procesy vnútroštátneho sprostredkovania náhradnej rodinnej starostlivosti, ako aj sprostredkovania medzištátneho osvojenia, upravujú sa dôvody vyradenia zo zoznamu žiadateľov o náhradnú rodinnú starostlivosť či podmienky zapísania do zoznamu žiadateľov o osvojenie dieťaťa, ktoré má žiadateľ napríklad v náhradnej osobnej starostlivosti (naďalej pri splnení všetkých podmienok upravených zákonom o rodine).

    Prijatou novelou zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele sa v tiež zlepšuje aj dostupnosť odbornej pomoci náhradným rodinám. Na podporu zmien je zároveň posilnená finančná podpora príbuzných a blízkych, ktorí sa starajú o deti.
    td>

    Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov
    Zákon č. 274/2017 o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Dňa 1. januára 2018 nadobudol účinnosť nový zákon o obetiach trestných činov upravujúci práva, ochranu a podporu obetí trestných činov, vzťahy medzi štátom a subjektmi poskytujúcimi pomoc obetiam a finančné odškodňovanie obetí násilných trestných činov.

    Prostredníctvom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky zavádzajú základné inštitúty ako obeť trestného činu, obzvlášť zraniteľná obeť, druhotná a opakovaná viktimizácia, trestné činy domáceho násilia a pod. Obzvlášť zraniteľnou obeťou sa na účely predmetného zákona rozumie okrem iného aj dieťa, teda osoba mladšia ako osemnásť rokov, a v prípade ak nie je vek osoby známy a existuje dôvod domnievať sa, že je dieťaťom, považuje sa za dieťa, až kým sa nepreukáže opak. Druhá časť zákona obsahuje úpravu práv obetí trestných činov, najmä rozsah informácií, ktoré sú jednotlivé subjekty povinné poskytnúť obeti pri prvom kontakte, pričom sa zdôrazňuje poskytovanie týchto informácií obeti zrozumiteľným spôsobom. Zákon tiež zavádza právo na poskytnutie odbornej pomoci, pričom rozlišuje medzi všeobecnou odbornou pomocou a špecializovanou odbornou pomocou. Medzi práva obetí trestných činov patrí aj právo na pomoc, právo na ochranu pred druhotnou a opakovanou viktimizáciou a právo na finančné odškodnenie. Tretia časť zákona sa týka odškodňovania obetí násilných trestných činov, štvrtá časť zákona upravuje podporu subjektov poskytujúcich pomoc obetiam trestných činov (systém akreditácie).

    Zákon č. 274/2017 o obetiach trestný ch činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
    Nová právna úprava civilného procesu a nesporového konania v Civilnom sporovom poriadku a v Civilnom mimosporovom poriadku, ktoré nahradili predtým existujúcu právnu úpravu obsiahnutú v Občianskom súdnom poriadku Neodkladné opatrenia a zabezpečovacie opatrenia (§ 324 a nasledujúce)

    325– Neodkladným opatrením možno uložiť, aby osoba nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, písomne telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.)
    Civilný mimosporový poriadok:
    Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu podľa § 360 a nasledujúce
    Neodkladné opatrenie vo veciach ochrany maloletého podľa § 365
    Neodkladné opatrenie vo veciach výživného podľa § 366
    Neodkladné opatrenie vo veciach osobnej starostlivosti o maloletého podľa § 367
    Neodkladné opatrenie o povolení súdu na výkon oprávnenia vo veci starostlivosti o maloletých podľa § 368
    Výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasledujúce

    Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok
  • Predpis Dokument
    Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 305/2005 Z. z.
    Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 36/2005 Z. z.
    Zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon Zákon č. 300/2005 Z. z.
    Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok Zákon č. 301/2005 Z. z.
    Zákon č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 274/2017 Z. z.
    Zákon č. 91/2016 Z. z. o trestnej zodpovednosti právnických osôb a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 91/2016 Z. z.
    Zákon č. 176/2015 Z. z. o komisárovi pre deti a o komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon č. 176/2015 Z. z.
    Zákon č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv Zákon č. 564/2001 Z. z.
    Zákon č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Zákon č. 153/2001 Z. z.
    Zákon č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore Zákon č. 171/1993 Z. z.
    Zákon č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii Zákon č. 564/1991 Zb.
    Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
    Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 578/2004 Z. z.
    Zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 576/2004 Z. z.
    Zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 317/2009 Z. z.
    Zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 245/2008 Z. z.
    Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmení a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 596/2003 Z. z.
    Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok Zákon č. 160/2015 Z. z.
    Zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok Zákon č. 161/2015 Z. z.
    Zákon č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 18/2018 Z. z.
    Zákon č. 78/2015 Z. z. o kontrole výkonu niektorých rozhodnutí technickými prostriedkami a o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 78/2015 Z. z.
    Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zákon č. 600/2003 Z. z.

Najbližšie koordinačné stretnutia

Kde hľadať pomoc?

V prípade, že máte podozrenie, že dieťa je obeťou násilia, je potrebné obrátiť sa na nasledujúce inštitúcie:

Image
  • orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – o pomoc môžete prísť požiadať aj osobne, mailom (pozri kontakty pomoci) alebo telefonicky na bezplatné číslo 0800 19 12 22 (na tomto čísle je možné podať aj anonymný podnet),
  • políciu – môžete navštíviť útvar Policajného zboru vo Vašom najbližšom okolí, alebo kontaktovať bezplatné číslo 158 (ak je život, alebo zdravie dieťaťa bezprostredne ohrozené alebo bol na dieťati spáchaný trestný čin je potrebné, aby ste kontaktovali práve políciu, ktorá je oprávnená zabezpečiť dieťaťu okamžitú ochranu),
  • V prípade, že máte otázky týkajúce sa násilia na dieťati alebo chcete konzultovať situáciu, v ktorej sa dieťa (prípadne aj vy) v súvislosti s násilím nachádza, obráťte sa na organizácie uvedené v kontaktoch pomoci.

Pre efektívnu a rýchlu pomoc dieťaťu je nevyhnutné, aby ste o dieťati a o sebe poskytli čo najviac relevantných údajov.